1. Podľa smeru prenosu informácie rozdeľujeme zariadenia na:

1. vstupné zariadenia – ako vstupnú informáciu spravidla prijímajú x-ové a y-ové (prípadne aj z-ové) súradnice bodov snímaného objektu, ktoré následne prevedú do číselnej formy vhodnej pre ďalšie spracovanie.
   


2. výstupné zariadenia – zobrazujú polohu počítačom určeného obrazového bodu doplnenú o farbu alebo odtieň.
   

     

2. Podľa spôsobu vytvárania grafickej informácie na:

1. vektorové – ako vektorové zobrazovacie zariadenia boli používané ešte pred rastrovými. Dôvod bol nasledovný. Na uchovanie obrazovej informácie potrebujú menšiu kapacitu pamäti ako rastrové zariadenia. Túto skutočnosť popisuje: „Zariadenia vektorového typu zobrazujú grafické entity tak, ako keby boli kreslené perom na papieri. Teda v podstate sa kreslí vektor, pretože kresliaca hlava (resp. elektrónový lúč) sa pohybuje od začiatku napr. úsečky do jej koncového bodu. Pri tomto sa nemusia kresliť len rovné čiary, ale dosť často sa využíva aproximácia (alias) do schodovitej čiary. Obdobne aj pri vektorových displejoch. Zobrazovacia plocha je síce reprezentovaná maticou bodov, avšak zobrazovanie je odlišné od rastrových displejov. Vychyľovanie lúča je riadené a lúč teda vysvieti presne želanú úsečku. Mnohokrát sa používajú pamäťové obrazovky a nie je nutné potom obraz obnovovať.“



2. rastrové (bitmapové) sa začali používať neskôr, najmä kvôli svojim pamäťovým nárokom. Rastrové zobrazovače pracujú obdobným spôsobom ako televízor. Zobrazovacia plocha je daná maticou bodov (obrazových prvkov, pixelov). Rastrové zariadenie pri zobrazovaní potom riadi vysvietenie a tým aj farbu a jas každého z týchto bodov. Na uchovanie zobrazenej informácie sa používa obrazová pamäť (videopamäť). Potom podľa počtu farieb, je každému pixelu priradený príslušný počet bitov. Postupným skladaním jednotlivých pixelov dostaneme výsledný obraz.

Príklad rastrového zobrazenia znaku a úsečky.

Rastrové zariadenia dnes už dobyli svet. Dokážu zobrazovať celé plochy viacfarebne a tým zobrazovať obrazy vernejšie reálnemu svetu. Prvé rastrové displeje pracovali väčšinou čiernobielo, alebo len s malým počtom farieb (max. 8) a s malou rozlišovacou schopnosťou. Pod rozlišovacou schopnosťou rastrového zariadenia rozumieme koľko bodov je zariadenie zobraziť maximálne v smere osi x (vodorovný smer) a v smere osi y (zvislý smer). Postupným vývojom sa zväčšoval jednak počet zobrazovaných farieb a jednak rozlišovacia schopnosť. Súčasné komerčné rastrové displeje hravo dokážu 1024x768 v cca 16mil. farbách. Špičkové zariadenia majú samozrejme vyššiu rozlišovaciu schopnosť. Trend vylepšovania rastrových displejov stúpa a tak vektorové zobrazovače sa dostali do úzadia.

     

3. Podľa schopnosti spracúvavať grafické informácie na:

1. Aktívne grafické zariadenia majú schopnosť zobrazovať grafickú informáciu a zároveň aj akceptovať inú vstupnú grafickú informáciu, ktorá môže určitým spôsobom ovplyvniť zobrazenie želanej grafickej informácie (napr. grafické displeje s osovým křížím).


2. Pasívne grafické zariadenia slúžia najčastejšie na uchovanie vytvorenej grafickej informácie. Medzi takéto zariadenia patria aj súradnicový zapisovač alebo trysková tlačiareň.

     

4. Podľa dĺžky uchovania grafickej informácie na:

1. Zariadenia s dočasným záznamom grafickej informácie slúžia na pohotové, rýchle a prípadne aj dynamické zobrazenie grafickej informácie. Medzi takéto zariadenia patria najmä displeje. Záznam však nie je trvalý a napr. po vypnutí napájania sa stráca.


2. Zariadenia s trvalým záznamom grafickej informácie síce nie sú určené na rýchle zobrazenie, ale na "hmatateľné" zobrazenie. Najčastejším médiom, na ktorý je grafická informácia prenesená je papier. Medzi takéto zariadenia patrí najmä súradnicový zapisovač a trysková či laserová tlačiareň.

     

5. Podľa možnosti samostatného spracovania grafickej informácie na:

Inteligentné a neinteligentné - Toto delenie je jednoduché, ale tiež logické. Neinteligentné systémy nevedia inak nakladať s grafickou informáciou, len na úrovni kódu, ktorý prijali od nadradeného počítača. Všetko riadenie grafického zobrazovania je prenechané na nadradený pripojený počítač.