Bod, mno�ina bodov, �se�ka, mno�ina �se�iek a ich edit�cia

Bod, mno�ina bodov, �se�ka, mno�ina �se�iek a ich edit�cia
Bod je element�rnym objektom v grafick�ch editoroch a v po��ta�ovej grafike v�bec. Je dan� dvomi s�radnicami. Je to minin�lna oblas� vykreslite�n� na rastrovom zobrazovacom zariaden�. Jeho poloha je jednozna�ne ur�en� dvomi s�radnicami v zobrazovacom priestore. Lok�cia sa oby�ajne berie z aktu�lnej polohy kurzora. �al��m atrib�tom je spravidla farba bodu.

Mno�ina alebo sled bodov (polymarker) je roz�iruj�cim prvkom a priamo nadv�zuje na objekt bod. Polymarker definuje logicky zviazan� mno�inu bodov v kresbe (v�krese). Pri akejko�vek oper�cii (napr. pres�van�) sa t�to oper�cie deje nad v�etk�mi bodmi spolu. V princ�pe sa polymarker pou��va aj na oper�ciu kreslenia vo�nou rukou (angl. freehand). V rastrov�ch editoroch sa implementuje pomerne �ahko, kde sa t�to oper�cia vykon� tak, �e na okam�it� poz�ciu kurzora sa vykresl� bod so svojimi atrib�tmi (pozri obr. 3.4 A). Jedin�, �o je potrebn� dodr�a� je obmedzenie r�chlosti posunu kurzora po kresliacej ploche, lebo inak by mohlo d�js� k opticky nekontinu�lnej kresbe. Po ulo�en� bodov je mo�n� k nim pristupova� aj ako k polymarkeru aj ako k samostatn�m bodom, �o je vyslovene z�le�itos� tvorcu editora, alebo ponech�me pomocou prep�na�a t�to mo�nos� zvoli� pou��vate�ovi. Vo vektorov�ch editoroch sa implementuje mierne in�m sp�sobom. Pohyb kurzora sa vzorkuje a kreslenie vo�nou rukou nie je implementovan� bodmi, ale naj�astej�ie sa vykon�va line�rna interpol�cia medzi jednotliv�mi bodmi (pozri obr. 3.4B), ��m sa vlastne jedn� o polyg�n (pozri pr�slu�n� kapitolu �alej).

Uk�ky implement�cie kreslenia vo�nou rukou v rastrovom aj vektorovom editore

�se�ka je definovan� ako najkrat�ia spojnica dvoch bodov. Je naj�astej�ie pou��van� objekt v po��ta�ovej grafike. Pre zobrazenie na rastrovom displeji je potrebn� ur�i�, ktor� body bud� rozsvieten� a ktor� nie. Umiestnenie t�chto bodov sa ur�� na z�klade rovnice priamky, ktorej �as�ou je dan� �se�ka. V�sledkom je mno�ina bodov, ktor� sa svojim tvarom �o najviac pribli�uje danej �se�ke. Kostrbatos� v�slednej �iary na displeji, ktor� je zapr��inen� diskr�tnos�ou bodov sa d� eliminova� pou�it�m displeja s vy��m rozl�en�m pr�padne met�dami na vyhladzovanie �iar (antialiasing, pozri �alej).

�se�ka vo v�eobecnosti m��e by� zadan�:

Grafick� editory umo��uj� spravidla r�zne mo�nosti zad�vanie �se�iek.

1. zad�vanie dvomi krajn�mi bodmi
2. zad�vanie po�iato�n�m bodom a priebe�ne kreslenou pru�nou �iarou
3. zad�vanie stredom a jedn�m koncov�m bodom

Sled �se�iek je obdobou zoskupenia bodov (ako u polymarkera). Navy�e v�ak m��eme hovori� o otvoren�ch, alebo uzavret�ch polyg�noch. Existuj� pou��van� �peci�lne pr�pady polyg�nov ako trojuholn�k, �tvorec, obd�nik, lichobe�n�k, rovnobe�n�k, �es�uholn�k, osemuholn�k a podobne.

Pr�klady sp�sobu zad�vania uveden�ch objektov v grafickom editore:
a) Zad�vanie trojuholn�ka

1. zad�vanie postupnou trojicou vrcholov. �tvar sa vykresl� po zadan� posledn�ho bodu.

Postup zad�vania trojuholn�ka trojicov vrcholov

2. zad�vanie z�klad�ou a vrcholom. Z�klad�a sa spravidla zad�va niektor�m sp�sobom zad�vania �se�iek, naj�astej�ie technikou krajn�ch bodov alebo pru�nej �iary (pod�a po�adovanej presnosti). Vrchol sa n�sledne zad�va naj�astej�ie technikou dvoch pru�n�ch �iar medzi kurzorom a vrcholmi z�kladne. Nasleduj�ci obr�zok ukazuje postup po nakreslen� z�kladne.

Postup zad�vania trojuholn�ka z�klad�ou a vrcholom

Po implementa�nej str�nke sa pou�ije pre v�po�et oboch str�n trojuholn�ka vrchol3-vrchol1 a vrchol3-vrchol2 rovnak� postup ako pri ekvivalentnej met�de u �se�iek.

3. zad�vanie stredom a jedn�m vrcholom. Tento typ zad�vania je �pecifick� pre rovnostrann� trojuholn�k a v princ�pe sa vlastne jedn� o zad�vanie stredom a op�sanou kru�nicou. Postup ukazuje nasleduj�ci obr�zok:

Postup zad�vania rovnostrann�ho trojuholn�ka stredom a vrcholom

b) Zad�vanie obd�nika

1. zad�vanie dvomi vrcholmi na uhloprie�ke napr. �av�m horn�m a prav�m doln�m

Postup zad�vania obd�nika dvomi vrcholmi na �se�ke

2. zad�vanie stredom a jedn�m vrcholom

Postup zad�vania obd�nika stredom a vrcholom

Postup zad�vania obd�nika stredom a vrcholom

Postup zad�vania obd�nika tromi vrcholmi

c) Zad�vanie �tvorca

Aj ke� je �tvorec �pecifick�m pr�padom obd�nika, je mo�n� ho zada� e�te navy�e jedn�m sp�sobom: stredom a stranou.

Postup zad�vania �tvorca stredom a stredom strany

� J�n Hlatk�