Základné grafické prvky

Naše experimenty s grafikov a grafickými objektami budeme uskutočňovať v nástroji nazývanom grafický editor. Tu bude najvhodnejšie vysvetliť pojem editor a následne grafický editor.

Podľa výkladového slovníka editor je súčasť systému na spracovanie údajov, slúžiaca na spracovanie textových údajov a grafíckých údajov príp. iných údajov (napr. zvukových a pod.) v dialógovom režime.

Texty môžu byt čísla, programy, listy, tabuľky, dokumenty a ľubovoľné iné dáta; grafické údaje sú diagramy, reprezentácie funkcií, kresby a ľubovoľné obrazce, ktoré sa dajú opísať bodovým rastrom, alebo množinou ľubovoľne transformovaných grafických objektov. Pomocou interaktívneho (t.j. pracujúceho v dialógovom režime) editora možno vytvárať, meniť, vymazávať, prehľadávať texty, resp. grafické údaje a manipulovať s nimi rôznymi spôsobmi.

Editor dostáva objekty na spracovanie zo súboru alebo zo vstupného zariadenia (napr. z klávesnice) a vytvorené alebo prepracované objekty posiela do súboru alebo na výstupné zariadenie (obrazovka, tlačiareň, fax atď.); objekty sú počas spracovania čiastočne viditeľné na obrazovke, a to v takom tvare, v akom ich má editor v danom momente k dispozícii; viditeľný je aj spôsob a stav spracovania (napríklad vkladanie, nastavovanie, nahradzovanie). Súčasné editory využívajú operačný systém použitého počítača. Sú "nasadené" na operačný systém ako aplikačné programy.

Vývoj nových vstupných zariadení a najmä zavedenie virtuálnej reality spôsobuje zmenu štruktúry a aplikačných možností editorov. Po vyriešení problému rýchleho snímania obrazových predlôh (samozrejme pohyblivých) - napríklad cez videokamery možno očakávať zásadne nové typy editorov pracujúce v reálnom čase (napr. súčasné špičkové produkty firmy AVID).

Základná štruktúra editora:

Na vykonanie nejakej práce väčšinou potrebujeme dôkladnú prípravu. Editor je jedným z najdôležitejších pomocných prostriedkov pri príprave činností, ktoré má vykonať zariadenie na spracovanie dát. Editor, ktorý je napísaný optimálne pre používateľa a ktorý vie vykonať typické prípravné úlohy, má preto podstatný vplyv na to, či sa na určité účely použije počítače alebo nie. Editor si uloží spracovávané objekty do vlastnej pamäte P. Okrem toho disponuje ešte aspoň dvoma ďalšími malými oblasťami pamäte, tzv. vyrovnávacími pamäťami (bufer), z ktorých jedna slúži ako pomocná pamäť pri vkladaní, posúvaní, vymazávaní, nahradzovaní objektov (editovacia vyrovnávacia pamäť E2) a druhá obsahuje aktuálny obsah obrazovky, t.j. tú časť pamäte P, ktorú používateľ práve vidí (zobrazovacia vyrovnávacia pamät' Z, ak túto úlohu zaň nevykonáva niektorá služba operačného systému alebo zobrazovacieho adaptéra). Ak je k dispozícii viac týchto vyrovnávacích pamätí, používateľ môže súčasne pracovať s viacerými časťami P. Základný princíp spôsobu práce editora je uvedený na nasledujúcom obrázku


Časti editora

Editor pozostáva prinajmenšom z týchto častí:

• Editovacia časť: prepisovanie, vkladanie, vymazávanie, nahradzovanie, kopírovanie a posúvanie v rámci P, prekopírovanie externých súborov do pamäte P.
• Prechodová časť: Mení aktuálne pozície spracovania v Z a E a obnovuje tomu zodpovedajúc obsahy Z a E. Typickými operáciami sú: prechod na ďalší riadok (v textových editoroch), prechod na novú pozíciu alebo ďalšiu stranu (prelistovanie pamäte P), skok na vyznačené miesto, nájdenie špeciálneho textu alebo vzorky v P, prepnutie na iné súbory, transakcie týkajúce sa štruktúry textu resp. obrazu.
• Zobrazovacia časť: Zobrazuje aktuálnu časť pamäte P a riadi výstup dát na výstupné zariadenie (napr. tlačiareň). Na obrazovke sa zároveň môžu objavovať dodatkové informácie, napríklad ktoré operácie editovacia časť práve vykonáva a ktoré sa pripúšťajú ako ďalšie. Formátovač tlačového výstupu je väčšinou napísaný ako samostatný programový systém alebo je možné použiť služby operačného systému, ktorý dostáva od zobrazovacej časti riadiace informácie o veľkosti a druhu údajov, ktoré je potrebné vytlačiť ďalej o počte riadkov (bodov) na jednej strane, o číslovaní strán (napr. u textových editorov aj o poznámkach pod čiarou) atď.

Dobré editory majú aj ďalšie funkcie, predovšetkým:

• prerušenie práve vykonávanej operácie
• automatické ukladanie obsahu P na diskety alebo disky (záložné kópie),
• zrušenie poslednej operácie("undo"),
• zhrnutie postupnosti inštrukcií do jednej inštrukcie (makroinštrukcie)

Rozlišujeme textové, grafické a integrované editory. Toto rozdelenie odzrkadľuje historický vývoj (interaktívnych) editorov.
Neskôr sa editor spojil so špeciálnymi formátovacími programami, ktoré pripravujú text, alebo grafické údaje pre príslušnú tlačiareň alebo osvitovú jednotku. Zavedenie myši, rozšírenie možností uchovávania v pamäti (rastrový terminál) a pridanie grafiky viedli k integrovaným textovo-grafickým editorom (DTP Desk Top Publishing). V nasledujúcej kapitole si priblížime grafický editor Adobe Photoshop.