Farebné modely – model RGB

Pri práci s farbami sú dôležité dve základné činnosti. Prvou je určenie základnej množiny farieb, z ktorou sa bude pracovať. Druhou činnosťou je určenie spôsobu ako sa budú kombinovať. Farbocit je pomerne značne subjektívna záležitosť a zmiešaním dvoch alebo viacerých farieb môže vzniknúť rôzna predstava novej farby u rôznych ľudí.
Poznáme dva základné spôsoby kombinácie (miešania) farieb (viď. farebná príloha):

• aditívne miešanie (každým pridaním určitej zložky vznikne svetlejšia farba. Pridaním všetkých vznikne biela, typický model RGB)
• subtraktívne miešanie (každým pridaním určitej zložky vznikne tmavšia farba. Pridaním všetkých vznikne čierna, typický model CMY)


Na základe tohto hovoríme aj o farebných modeloch. Tieto sú charakterizované:

• množinou základných farieb
• spôsobom ich miešania
• pravidlami menenia farebných charakteristík.

Súčasnosti existuje niekoľko farebných modelov. Medzi základné patria: model RGB, model CMY(K), model HSB, model HLS a z hľadiska vnímania model UWB.

Model RGB a jeho implementácia v Adobe Photoshop

V tomto modely sú farby vytvárané aditívnym spôsobom. Základné zložky sú: R - (Red) červená, G - (Green) zelená a B - (Blue) modrá. Pre tieto farby je príznačné práve to, že ľudské oko má najlepšiu citlivosť práve pre ich vlnové dĺžky (630nm, 530nm a 450nm). Intenzita základných farieb sa v tomto modely pohybuje v intervale <0,1>. Pri technickej implementácii je tento rozsah prevádzaný do digitálnej formy. Najčastejšie je kódovaný na 8-bitov (t.j. 256 dielov). Pre ľudské oko by postačovalo aj delenie na 100 dielov. pri praktickom nastavovaní sa preto častokrát používa percentuálne nastavenie jednotlivých zložiek.

Farebný model RGB svojim rozsahom sa najčastejšie reprezentuje ako jednotková kocka umiestnená v osách r,g,b.

Z toho aj vyplýva, že množina základných farieb obsahuje 8 farieb. Vrchol [0,0,0] (t.j. stred súradnicového systému) odpovedá čiernej farbe (Black). Naproti tomu vrchol [1,1,1] odpovedá bielej farbe (White). Farby ležiace na diagonále medzi týmito vrcholmi odpovedajú odtieňom šedej (Gray). Záverom dodajme snáď, že daný model sa najviac, oproti iným modelom, technicky orientovaný. Nasledujúci obrázok ukazuje jednotkovú kocku modelu RGB.

Model RGB

Na základe toho je možné zostaviť tabuľku množiny základných farieb modelu RGB s príspevkami jednotlivých farebných zložiek:

Tabuľka základných kombinácií RGB

V Adobe Photoshop-e môžete obrázok upravovať v jednom z ôsmych podporovaných farebných režimov: Bitová mapa (Bitmap), Stupne šedej (Grayscale), Duplex (Duotone), Indexová farba (Indexed color) , RGB farba (RGB color) , CMYK farba (CMYK color) , Lab farba (Lab color) alebo Viackanálový (Multichanel). Zmenu režimu dokumentu dosiahnete prostredníctvom menu Obraz-Režim (Image-Mode). Pokiaľ chcete dokument previesť na niektorý z režimov ktorý je nedostupný, musíte ho vyskúšať previesť do niektorého z dostupných režimov. Npr. Ak chcete previesť dokument na Indexovú farbu, musíte ho previesť do režimu RGB alebo stupňov šedej.

Digitálne fotoapáraty a skenery strednej a nižšej úrovne vytvárajú obraz v režime RGB. Ak pracujete na obrázku, ktorý pôjde do tlače vykonajte všetky úpravy v režime RGB, v ktorom získate prístup ku všetkým filtrom a až pred tlačou preveďte do režimu CMYK.

Ak chcete vidieť náhľad dokumentu v režime CMYK, bez toho aby ste menili vlastný farebný režim dokumentu, použite Zobrazenie - Nastavenie kontrolného náhľadu (View - Proof setup) a Zobrazenie-Kontrolný náhľad farieb (Proof Colors).

Adobe photoshop pozná v súvislosti s prácou s farby aj tzv. kanály. Kanály – skupina rôzne priehľadných, prekrývajúcich sa vrstiev farebného svetla. Napríklad obrázok vo farebnom režime RGB má tri kanály: R –červená, G – zelená a B – modrá. Úpravy možno vytvárať samostatne v aktuálne vybranom kanály. Pre prácu s kanálom využijete paletu nástrojov kanále (Chanels).

Správa farieb v Photoshope predstavuje akéhosi tlmočníka, ktorý odstraňuje problémy vzniknuté použitím rôznych hardvérových zariadení pracujúcich s farbami. Ak otvoríte obrázok vo viacerých farebných editoroch a vo webovom prehliadači, zistíte, že sa farby v každom z nich líšia. Systém však môže vedieť ako zariadenie pri práci s farbami narába a tak môže farby prispôsobovať tak, aby výsledný dokument vyzeral čo najlepšie.

Prispôsobenie sa deje za pomoci tzv. farebných profilov, ktoré sú matematickým popisom farebného priestoru každého zariadenia. Väčšinu nastavení prvkov správy farieb nájdete v dialógu Nastavenie farieb (Color settings). Ak budete mať obrázok tlačiť profesionálne v tlačiarni (grafický tlačový dokument) uistite sa, že máte dohodnutý postup pre správu farieb.

Dôležitá je kalibrácia podania farieb monitorom (porozprávaj podľa Adobe photoshop CS2 – názorný sprievodca, Str. 58). Kalibrácia zahŕňa nastavenie troch základných charakteristík monitora: nastavenie kontrastu na maximum, nastavenie jasu na stálu pracovnú úroveň a kontrola, čí neutrálna šedá zobrazuje skutočne šedú.