Trackball
Trackball je veľmi populárne vstupné polohovacie zariadenie najmä u prenosných počítačov. Z hladiska riadenia polohy si môžeme trackball predstaviť ako obrátenú myš. Je to v podstate buď malá samostatná krabička, alebo väčšinou zabudovaná do krytu klávesnice resp. notebooku. Tentoraz je ale na vrchnej strane trackball-u gulička, ktorou sa pohybuje prstami. Gulička sa odvaľuje a jej otáčanie je v x-ovom a y-ovom smere snímané a vysielané do počítača. Na vrchnej strane vpredu sú podobne ako u myši umiestnené dve alebo tri tlačidlá. Jeho použitie je ďalej podobné ako u myši. Všetci výrobcovia myší majú vo svojom výrobnom programe aj trackball-y.
Trackpad
Jedná sa opäť o ukazovacie vstupné zariadenie. Princíp je podobný ako u tabletu avšak spôsob snímania je odporový. Stačí sa po ploche trackpadu (jej veľkosť je približne plocha kreditnej karty) pohybovať prstom príp. špicatým predmetom a kurzor sleduje pohyb prstu. Dvojitým poklopaním na miesto sa vykoná potvrdenie. Toto zariadenie sa montuje dnes už do notebookov namiesto trackball-ov.
Dnes sa ako polohovacie zariadenie namiesto trackpad-u alebo trackball-u používa aj tzv. trackpoint. Jedná sa v princípe o malý joystick umiestnený medzi klávesmi klávesnice (napr. medzi h a j) a jeho vychyľovanie je pomerne jednoduché aj pomocou jedného prstu.
Joystick
Joystick alebo tiež pákový krížový ovládač patril a aj patrí medzi obľúbený vstupný ovládací prvok najmä u domácich počítačov. Jeho obľuba a nasadenie prišlo s rozvojom počítačových hier. Používateľ ho drží v jednej ruke (resp. je uchytený na stôl) a v druhej ruke drží ovládaciu páku joysticka. Vychyľovaním páky v príslušnom smere riadi grafický kurzor (u hier napr. postavičku, auto a pod.) na obrazovke. Používanou obdobou joysticka sú tzv. gamepady, kde nie je páka, ale príslušný počet tlačidiel resp. riadiaci kríž. Joystick v základe býva doplnený o jedno, dve alebo viac nezávislých potvrdzovacích tlačidiel (u hier napr. na streľbu a pod.). Podľa základnej konštrukcie, ktorá zisťuje smer vychýlenia riadiacej páky, rozdeľujeme joysticky na:
spínačové a potenciometrové (tzv. padlle)
U tých prvých sa pri vychýlení v príslušnom smere zopne len spínač a počítač detekuje podľa toho smer. Nie je možné detekovať promptnosť zopnutia ani veľkosť výchylky. Takto sú konštruované najmä jednoduché a lacné joysticky. Pre väčšinu aplikácií však tento typ postačuje.
Pri druhom type je v x-ovom aj y-ovom smere spriahnutý potenciometer. Na konci býva väčšinou ešte dorazový spínač. Vychýlením zo strednej polohy dôjde k zmene odporu potenciometra v príslušnom smere. Táto zmena je analógovo-digitálnym prevodníkom prevedená do číslicovej formy a spracovaná. U takto konštruovaných pákových ovládačov je možné detekovať aj rýchlosť zmeny vychýlenia (promptnosť) aj veľkosť výchylky (podľa veľkosti odporovej zmeny). Tieto pákové ovládače sú zložitejšie, ale aj drahšie. Niektoré PC bývajú vybavené tzv. game-portom (15-vývodový), na ktorý je možné pripojiť práve tento typ pákového ovládača. Pri ovládaní týmto ovládačom je daná vyššia reálnosť ovládania.
V súčasnosti sa začínajú čoraz častejšie objavovať joysticky pre priestorové ovládanie, najmä z dôvodu nových efektných 3D hier, ale aj nižších systémov virtuálnej reality. Pre pohyb v osiach x a y je zachovaná pôvodná koncepcia. V osi z sa pohybujeme zatláčaním resp. povyťahovaním ovládacej páky. Hitom poslednej doby sú joysticky so spätnou väzbou (feed-back joystick) t.j. napr. pri leteckých simulátoroch počítač generuje späť riadiacemu obvodu joysticka signály, na základe ktorých dochádza napr. k traseniu riadiacej páky, čo má za následok zvýšenie reálnosti hrania.
Veľmi jednoduchým, ale sympatickým je tzv. keystick. Jedná sa o jednoduchý prípravok v tvare joystick-u, ktorý sa upevní na klasickú klávesnicu nad klávesy s kurzorovými šípkami. Pri ovládaní sa potom vychyľuje riadiaca páčka, ktorej vychýlenie je prenášané priamo na klávesy, ako keby boli stláčané.